Drobec sa vkradne medzi nás dvoch a užíva si radosť, že je medzi rodičmi a rozpráva a rozpráva...Potom sa pomaly presúvam k zrkadlu, sama sa čudujem, že ešte drží na svojom mieste. Rána bývajú pre neho obzvlášť tažké:-) A potom začína ranný kolobeh. Spoločné raňajky sú hlavne vo všedný deň krásne. Majú vopred určený priebeh, ak sa neponáhľaš, lebo sa zarozprávame a musíš bežať... Najviac ma fascinuje to, že to čo pre nás robíš, robíš s láskou. Aj keď mi to možno niekedy pripadá ako samozrejmosť, chcem Ti povedať, že to pre nás obe znamená veľmi veľa.
A čas pokročil, pomaly sa lúčime, pusinky na rozlúčku a krížik na čelo. Aj keď odchádzaš, viem, že sme zvláštne spojení aj cez deň... Nemyslím tým telefonáty... Je to niečo, čo je zakódované priamo v nás. Ťažko je ten kód definovať, pretože je každý deň iný.
Ďeň zbehne ako pes. Vždy sa niečo deje, materská je krásna, aj keď má niekedy aj ťažké stránky. Nič nie je v živote zadarmo a každé dieťa potrebuje čas, lásku a rodičov. Klaudia Ťa stále spomína. Naučila sa vetu, že tatko chodí do práce zarábať korunky. Aby si ich mohla dať do myšky (hlinené prasiatko to neprežilo, tak sme zvolili plyšovú myš), a teší sa už na večer, keď prídeš domov. A v očakávaní som aj ja, láska. Čakáme Ťa vonku, malá už beží ozlomkrky a teší sa na prvú pusu od tatka. A teším sa aj ja. :-)Nielen na ňu, ale mám radosť z toho, že si znovu s nami.
Večer pokračuje... Klaudia Ťa nepustí zo svojich "osídiel", a chce sa s Tebou hrať. Zbožňujem sedieť pri Vás a len tak Vás pozorovať. Ako sa spolu hráte, smejete, bláznite. Aj cez to vidím, ako tvoja láska obohacuje nielen drobca, ale nás ako rodinu. Večer nám niekedy niečo dobre ukuchtíš :-) Tá tvoja talianska kuchyňa... Večer sa kráti, kúpanie, obliekanie drobca, spoločná modlitba a Klaudinka ide spať. Debatíme pri telke, popíjame pollitrák čaju a je nám fajn... Pomaly sa deň končí.
Viem, že možno je to iba obyčajný deň, ale Ty v ňom znamenáš mnoho. Milujem Ťa láska a ďakujem. A ďakujem Tomu, ktorý mi ťa dal.
Si moja Jar v mužskom mene.